Ismail Kadare

• Rok vydania: 2024
• Typ obálky: Papierová väzba s chlopňami
• Autor: Ismail Kadare
• Stav: Nové
• ISBN: 9788379632268
• Rozmer: -
• Číslo vydania: -
• Séria: -
• Počet strán: 160
• Hmotnosť: -
• Index : 13773B02638KS

Román „Most troch polí“ bol napísaný v rokoch 1976–1978 počas zosilnených represií komunistického režimu v Albánsku. Ismail Kadare bol potom odsúdený na dočasnú internáciu a „prevýchovu“ v kolektívnej farme v hlbokých provinciách. Svoje literárne záujmy potom zameral okrem iného na priblížiť čitateľom stáročnú históriu krajiny a jej identitu, zakorenenú v predosmanskej kresťanskej tradícii, čerpajúcu z tisícročí trvajúceho spojenia s antickou kultúrou, identity, ktorá by sa mohla stať základom pre znovuzrodenie zotročenej spoločnosti . Dej románu sa odohráva v druhej polovici 14. storočia, rozprávačom je starý albánsky kresťanský mních, ktorý vo svojej kronike rozpráva o hrôzostrašných udalostiach okolo stavby kamenného mosta cez rieku – prechodu, ktorý by zlepšil komunikácia na starovekej ceste Via Egnatia. V pozadí sú konflikty medzi albánskymi kniežatstvami, oslabujúce ich jednotu zoči-voči blížiacej sa hrozbe z osmanského Turecka, ako aj protichodné záujmy dvoch veľkých spoločností, jednej – ktorá už roky riadi riečnu plavbu, druhej – ráta o ziskoch zo správy rozostavaného mosta a rekonštrukčných prác. Obaja pri svojej nekalej činnosti využívajú starú legendu, hlboko zakorenenú v miestnom povedomí, nariaďujúcu upokojenie vodných božstiev, aby si získali ich priazeň a zabezpečili trvácnosť kamennej stavby. Preto si most vyžaduje obeť, obetu zamurovaním živého človeka na jednom z mostných polí. Príbeh v sebe spája prvky legiend (prítomných v mnohých správach v iných balkánskych krajinách, aj v mnohých literárnych textoch), rozprávok, miestnych mýtov a povier a veľmi reálneho sveta, ktorému nie sú cudzie kruté činy, spôsobujúce - podľa mnícha -kronikár - "...to nebola ponuka vodným božstvám, ale jednoducho obyčajný zločin..." Rieka, klamná a zlomyseľná, je ako hranica oddeľujúca dva svety, živý a mŕtvy. Stará raftová loď, rozdrvená hrbom, prevážajúcich vydesených ľudí cez rieku, ktorí si nie sú istí, čo ich čaká na druhej strane, pripomína Charona. Most vzbudzuje ľudskú úzkosť, pretože sa javí ako svätokrádežná stavba, ktorá má spájať nezlučiteľné svety. Zdá sa, že to najlepšie vycíti šialený dedinský chlapec, ktorému zosilnené zmysly spôsobom, ktorému sám nerozumie, bránia prejsť cez pripravený most. Dva protichodné svety je tiež široká historická metafora. Súčasný svet, ktorý sa stráca v minulosti, je kresťanské Albánsko s dobre vedomou európskou identitou. Svet, ktorý sa neúprosne blíži a vzbudzuje strach, je pravidlom – ako sa ukazuje, stáročiami – osmanského Turecka, islamu, cudzej kultúry a viery. Ismail Kadare sa po rokoch netajil tým, že by bolo legitímne stotožniť ho s rozprávačom, mníchom, ktorý písal kroniku, ktorý sa snažil – ako píše v záverečnej kapitole – „... dotiahnuť to do konca čo najrýchlejšie, lebo doba bola smútočná, mohla čoskoro nastať noc a na všetko bude neskoro a za písanie takýchto svedectiev zrejme zaplatíš hlavou.“ Poľskí čitatelia si zaslúžia prečítať si pohľad pôvodného románu na takéto hrozby a ich kreatívne podanie vynikajúceho spisovateľa, pochádzajúceho z krajiny poznačenej mnohými tragédiami, ktorá v súčasnosti vyvoláva čoraz väčší záujem o Poľsko. Ide o druhé Kadaryho dielo v literárnom preklade Mareka Jeziorského, ktorého debutom bola Kronika v kameni vydaná v roku 2023.