Xylitol, brezový cukor, E967,

C5H12O

5 - organická chemická zlúčenina, päťuhlíkový polyhydroxyalkohol (cukor) sladkej chuti, redukovaný derivát xylózy.

Používa sa v potravinárskom priemysle na sladenie ako náhrada cukru (sladidlo), hlavne kvôli nedostatku karcinogénnych žuvačiek. Odporúča sa aj pre diabetikov, pretože sa metabolizuje s malým podielom inzulínu. Má oveľa nižší glykemický index (IG: 8) ako glukóza (IG: 100) alebo sacharóza (IG: 70). FDA uznal xylitol ako látku, ktorá nespôsobuje kaz [1]. V roku 1996 JEFCA (poradný orgán WHO a FAO) nestanovila hornú hranicu príjmu (ADI – prijateľný denný príjem) a zároveň uviedla, že predchádzajúce nepriaznivé výsledky štúdií na zvieratách uskutočnených v 70. rokoch minulého storočia sa nevzťahovali na ľudí[1]. Xylitol sa prirodzene tvorí v ľudskom tele v množstve cca 15 g denne v tráviacich procesoch. Jeho konzumácia môže podporiť odstraňovanie plaku[2], ako aj napríklad pomôcť pri liečbe orálnych kvasinkových infekcií rodu Candida (na rozdiel od cukrov, ako je sacharóza, glukóza alebo galaktóza)[3].

Naproti tomu u psov môže xylitol spôsobiť vážne poškodenie pečene až smrť. Spotreba xylitolu v množstve>100 mg/kg telesnej hmotnosti spôsobuje, že pes vylučuje veľké množstvo inzulínu, čo vedie k výraznému zníženiu hladiny cukru v krvi (hypoglykémii) [4].

Výroba

Prebiehajú v reaktoroch pod tlakom vodíka 6-10 MPa, s použitím katalyzátorov. Katalyzátor sa získava legovaním niklu hliníkom s prídavkom ďalších promótorov. Ochladená a rozbitá zliatina sa vloží do autoklávu a potom sa na katalyzátor pôsobí vodným roztokom NaOH. Hydroxid sodný rozpúšťa hliník a uvoľňuje nikel v jeho aktívnej forme (Raney Nickel). V reaktore sa β-D-xylopyranóza hydrogenuje na xylitol. Tento hydrolyzát sa čistí uhličitanom a po odfiltrovaní roztoku xylitolu sa katióny a anióny odstránia dodatočným spracovaním s vhodnými iónmi. Roztok xylitolu sa koncentruje vo vákuovej odparke na 75 % sušiny a kryštalizuje[5].